9/09/2013

posledný

Ako sa cítim? Neviem ako zhrnúť všetky tie pocity, dojmy, príbehy. Je toho na jednu veľkú hrubú knihu.

Toto bol môj posledný týždeň a je ťažké o tom písať, keď je to už všetko za mnou, preč.

*

Nedeľa, minulý týždeň, bola ako z filmu. Jonathan, môj americký ocko ('murican papa ako sám seba volá) ma vzal na motorke na roadtrip. Šli sme dlho dlho a videli sme krásne miesta. Červené hory, obrovské skalnaté tunely, zelenú aj hnedú krajinu. Naším cieľom bolo malé, doslova westernové mestečko Jemez uprostred Jemez Mountains. Och, to bolo tak perfektné! Úplne ako iný svet. Ľudia tam pôsobili akosi bezstarostne. Jazdili na harleykách, pili pivo, diskutovali alebo len tak ticho sedeli. Celé to bolo zvláštne nadčasové. 

ja sa neviem vynadívať na túto prírodu.

my 'murican papa


ďalší deň v raji, hej tak som sa cítila



deti


*

V utorok bol môj posledný staff meeting a v stredu ma vzali na obed. Ja ani neviem opísať ako veľmi ľúbim tých ľudí. Pamätám si na svoj prvý staff meeting s nimi. Ako som si vytvárala o každom z nich prvý dojem a ako sa mi časom stali blízki. Cítila som sa skutočne prijatá a aj pri niekedy nudnej práci v kancelárii som sa smiala a bola šťastná. Zapísali sa mi do srdca. Sekretárka Jessica vítajúca ma každé ráno s úsmevom, Preston s jeho "wassup Tin Tin?!", môj obľúbený, neustále si ma doťahujúci Aaron, Edwin, najhlučnejší pastor na svete, stačilo keď som počula ako niečo vykrikuje vedľa v kancelárii a musela som sa smiať do sĺz. :D Stále usmievavá Betty, Brian, jeden z najmilších a najsympatickejších ľudí na svete, ako fakt! Pobehujúci Bruce a samozrejme Martha spievajúca v kancelárii. Bolo pre mňa úžasné vidieť, koľko je roboty za každou maličkosťou, čo sa v Grace Church diala. Veľa som tu získala a naučila sa.

Martha, ja, Jessica, Brian, Bruce, Aaron, Preston a Edwin

Edwin a Preston :D

môj obľúbený Aaron (po tom, ako sa ma spýtal, čo sa mi zdá na ich rodine najdivnejšie ... )
*

Stredy boli vždy najdlhšie dni, lebo som bola preč z domu úplne celý deň. Od rána do piatej v kancelárii, potom ma vždy vyzdvihol Steve, manžel mojej "staršej sestry" Mandie a šli sme spolu na večeru pred college group. Tento týždeň ma vzal na moje prvé sushi! Vraj to buď miluješ alebo neznášaš. U mňa je to tá prvá možnosť odteraz.

rainbow, úhor, green chili a spicy tuna

V tú stredu som tiež bola na svojej poslednej college group. Až tak som si to neuvedomovala, lebo som vedela, že väčšinu z nich stretnem ešte cez víkend. Aj keď s niektorými som sa už musela lúčiť definitívne. 

Najradšej som mala vždy tie poskupinkové večery, kedy sme sa rozprávali a bolo nám spolu dobre. Tentoraz sme ešte šli do SONIC, čo je drive thru fast food a do polnoci sme len tak sedeli na Anthonyho náklaďáku a rozprávali sa, bláznili sa, pila som root beer so zmrzlinou (v podstate podobná kombinácia ako coca cola so zmrzlinou, ale už som si zvykla na tieto divnosti :D) a počula som tisíc príbehov. Cestou domov mi Steve samozrejme opakoval, ako už nikdy tých ľudí neuvidím a už nikdy sa nedotknem tejto americkej zeme, takto ma psychicky týral už dobré posledné dva týždne :D. Ale v ten večer mi to už naozaj začínalo dochádzať a cestou domov som v aute ledva udržala slzy. 

*

Aaron s rodinou majú nový dom, a tak som im trochu pomohla so sťahovaním. Bolo úžasné znovu byť s nimi, mojou prvou americkou rodinou. A tiež krásne ako spontánne sa Owen ku mne rozbehne vždy keď ma uvidí, zakričí "Tina!" a objíme ma tak, ako nikto iný. Gieslerovci sú nádherná rodina.





Neskôr vo štvrtok ma Jonathan znovu vzal na jazdu na motorke, šli sme za Craigom, ktorý je viceprezidentom Sprint, jedného z najväčších mobilných operátorov tu. Je to veľmi milý pán, tiež chodí do Grace Church a raz som s ním dokonca spievala vo worship kapele. Previedol nás po celej budove, už im je asi vtipné ako sa teším z každej blbosti - ako hovorím: "to je ako z filmu!" pri pohľade na veľkú miestnosť, rozdelenú na malé kancelárie, vieteeee úplne ako vo 500 Days of Summer alebo čo. :D

*

V piatok sa Steve rozhodol zo mňa spraviť ešte o niečo väčšiu američanku a zobral ma strieľať. (I'm from 'murica where we drink beer and shoot guns!) A normálne že mi to aj išlo a bolo to super! Potom sa k nám pridala aj Mandie a prechádzali sme sa po Uptown, jedna z najsuper častí mesta, obzerali sme si šperky, pili čaj, skúšali okuliare, jedli cukríky a potom šli do kina spolu s Marthou a Jonathanom. Och, tak úžasné bolo byť na pár týždňov ich dcéra a sestra.

pozor na mňa


Albuquerque Uptown


Steve a Mandie

ano to je Steve...

*

Tak a sobota bola úplne čarovná. Jeden z najkrajších dní, lebo mám fakt najúžasnejších priateľov.
Na večerných bohoslužbách som spievala a hneď po skončení som chcela ísť za kamarátmi z college group, lebo v sobotu po church máme vždy naše "social Saturdays", čiže ideme von alebo hráme volejbal alebo sa len tak bláznime spolu. Teraz však všetci zmizli a ja som sa cítila divne, lebo to bola moja posledná sobota. Vtedy za mnou prišiel Josh a zaviedol ma do cafe. A tam boli všetci, zakričali "Surprise!", doniesli tonu zmrzliny a ja som bola úplne najviac šťastná. A skúšali sme (ja už druhýkrát) oficiálne 3. najštipľavejšiu omáčku na svete. Tie videá budem pozerať asi dookola a dookola. A potom prišlo jedno z najsuper prekvapení.

Bolo to tri roky dozadu, keď som bola na mojich druhých Kecoch a na Slovensko prišiel prvýkrát americký tím z Albuquerque s Aaronom Gieslerom na čele. V ten rok som bola v skupinke s Darronom, šialeným človekom, ktorý sa vtedy stal mojím najlepším americkým kamarátom. Po skončení toho Kecy campu za mnou prvýkrát prišiel Aaron s ponukou stráviť leto 2013 v Albuquerque. Odvtedy som sa tešila, ako ich znovu uvidím. Aarona, Darrona a všetkých ostatných. Keď som sem tento rok prišla, Darron tu nebol. Celé leto bol odcestovaný. Písali sme si a vyzeralo to, že napriek tomu, že som tu takmer tri mesiace, už sa nestretneme. A v ten večer, keď bola moja rozlúčková secret party, jedla som zmrzlinu, otočila som sa a neverila som vlastným očiam. Prišiel! Po troch rokoch sme sa vyobjímali a zvyšok večera sme strávili spomínaním na tie najlepšie Kecy. Gadžo Gonzáles, Simi-Minis, Shut the front door!, padanie do ohňa - určite niektorí, kto toto čítate, viete o čom hovorím! Nasmiala som sa ako už dávno nie. 

Postupne začali odchádzať a ja som začínala byť veľmi smutná. Dostala som darčeky s nádhernými odkazmi - podpísanú americkú vlajku, plagát, knihu The Adventures of Huckleberry Finn, moje obľúbené green chili a pohľadnice od jednotlivcov. Znovu som si uvedomila, aký úžasný dar som v nich dostala. Keď som prišla, ani sa mi nesnívalo, že raz tí úplne odlišní ľudia budú mojimi priateľmi za ktorými budem celé večery plakať a potom sa so slzami v očiach usmievať pri pozeraní fotiek a videí z akcií s nimi.



ako sme skúšali hot sauce

aha, aj Hugh Jackman za mnou plakal



Darron!!!! :)

niesú to všetci, ale predsa, aspoň jedna spoločná
 *

Dnešok bol najťažší. Ešte stále je. Čím viac ľúbim týchto ľudí, tým viac neznášam lúčenie.
Na jednej strane to bolo plné krásnych vyznaní a radosti z toho, že sme sa stretli, na druhej strane plné bolesti a neistoty, či sa vôbec ešte niekedy v živote uvidíme.

Gieslers <3

Jonathan a Martha <3

veľmi ľúbim túto fotku! :D :)

Edwin, úžasný pastor!
*

Uplakaná som sa s Jonathanom ešte vybrala splniť si posledný americký sen, vidieť naživo miesto, kde sa natáčal jeden z mojich obľúbených filmov No Country For Old Men. A zase som sa tešila ako malé dieťa :).

úplne mám chuť znovu si pozrieť ten film


kto videl, tak 112 je -tá- izba z poslednej časti filmu




*

A posledná rodinná večera, posledné mexické jedlo, posledný raz títo ľudia, posledný večer a noc v Albuquerque, New Mexico.


môj ocko a sestra

mexické jedlo na rozlúčku a naše obľúbené jablkové pivo

môj "starký", to s ním a jeho manželkou som bola hrať minigolf, bývalý námorník a herec :) no a steve, ako všade :D

moji obľúbení <3

tu až tak veľmi neviem o čo nám išlo...

sme šibnutí američania

a tento odkaz som si našla v kúpeľni. nemôže chýbať jeho obľúbené slovenské slovo...

***

A teraz sa budem pomaly snažiť spamätať z tohto všetkého.
Musím ale povedať, že sa veľmi veľmi už teším domov. 
Lebo bude dobre. :)





8/29/2013

spektrum

Ľudia sú zaujímaví. Najradšej zo všetkého počúvam ich príbehy.V pondelok ma dvaja veľmi milí, staručkí manželia vzali hrať minigolf. Okrem toho, že som sa zabavila pri hre, strávila som celé jedno doobedie počúvaním príbehov. Obaja sú bývalými hercami. Sú zábavní a pritom neskutočne zdvorilí a elegantní. Vďačná za hodiny presedené na NASke som diskutovala so starým pánom o politike. Viezli sme sa v bordovom starom športiaku a cítila som sa ako z iného sveta. Žasnem nad tým, akým obrovským spektrom zážitkov toto leto obohacuje môj život. Nič nie je rovnaké a stereotypné.

Ale už to prichádza. V pondelok večer - posledná skupinka s worship kapelou. Budúci utorok - posledný staff meeting. Budúca streda - posledná college skupinka. Odteraz už bude všetko označené týmto prídavným menom.

Dnes mám za sebou ďalšiu úžasnú, úplne že filmovú skúsenosť. Boli sme sa s Jonathanom pozrieť na stredoškolský futbalový zápas. Atmosféra bola úžasná. Je mi ľúto, že niečo také na slovenských stredných školách nemáme. Tribúny boli plné študentov, my sme samozrejme fandili Cibola High School, lebo je to škola, kde Jon učí. A vyhrali sme! 












Avšak jedna z vecí, ktoré si tu užívam najviac sú tie nočné jazdy na motorke. Neviem či som niekedy videla niečo krajšie ako Albuquerque v noci. Toto mesto má v sebe niečo neuveriteľné, divokosť a slobodu a zároveň akýsi pokoj a melanchóliu. A tam, za miliónmi farebných svetielok sa rozprestierajú čierne hory, stále sú tam, aj keď splývajú s čiernotou oblohy. Tajomné a obdivuhodné. Ako Boh.