6/27/2013

čo sa dialo na začiatku & Old Town Albuquerque

Albuquerque

Prvé dni sú vraj vždy najťažšie, ale aj tak je to tu fajn :). Akurát mám chuť spať každý deň už o 6, chýbajú mi milovaní slovenskí ľudia a moja izba.

Čo mi však každý deň berie dych je tá prekrásna príroda naokolo. Hory sú hneď pri meste, nádherný pohľad. Akurát je tu veľmi sucho, lebo hory zastavia všetok dážď, na ich druhej strane sú zelené lesy a tráva.


Bývam u Gieslerovcov, všetci sú veľmi veľmi milí. Okrem manželky Heather má Aaron tri deti, najstarší chlapec sa volá Grant, Bethany je moja spolubývajúca, počúva Beatles a je veľmi múdra. Najmladší je Owen, zlatunký ukecaný chlapček :).



tu teraz bývam :)
Bethany, moja spolubývajúca :)

Owen :)


Prvé dni som strávila v kancelárii v Grace Church, robila som zborovú databázu. Spoznala som veľmi veľa ľudí, všetci sú otvorení a priateľskí. V utorok sme mali stretnutie tímu, prvýkrát som stretla Marthu, skvelú hudobníčku, s ktorou budem tráviť veľa času. Poobede ma Aaron a Owen vzali so sebou do parku, kde mal Owen tréning amerického futbalu, super som si oddýchla a len tak ticho som absorbovala všetko naokolo. S Bethany sme sa vybláznili na trampolíne a večer sme mali movie night, spolu s deckami sme si pozreli Mocný vládca Oz a cítila som sa ako jedna z nich. Veľmi som si ich obľúbila.

V stredu na obed som si šla zahrať volejbal so ženami a dievčatami z Grace Church. Zoznámila som sa so Shelbie a Kiana, dvoma zlatými babami. Neskôr za mnou prišla Whitney, dievča z Texasu, ktoré je tu podobne ako ja na internship, a zavolala ma večer do Dion's. Dion's je pizzeria, veľmi typická pre Albuquerque. Tešila som sa, lebo malo ísť viac mladých a ja som doteraz ešte skoro nikoho nepoznala.

Prišla za mnou Martha a vzala ma do svojej kancelárie, plnej CDčiek a hudobných nástrojov od výmyslu sveta. Opýtala sa ma, aké piesne poznám a potom sme spolu, s doprovodom jej gitary, začali spievať How Great Is Our God. Tento moment si budem pamätať ešte veľmi dlho. Jazyková bariéra bola zrazu preč a hovorila za nás len hudba. Jej alt a môj soprán krásne ladili, usmiali sme sa na seba a obe sme vedeli, že toto je náš spoločný jazyk.

V to poobedie som asi hodinu hrala na veľkom krídle v hlavnej sále Grace Church. Doľahla na mňa typická melanchólia, ale zároveň som ďakovala Bohu za to, že tu môžem byť a prosila ho, aby som bola jeho nástrojom.


Grace Church Albuquerque

Večer ma vyzdvihla Whitney so svojím snúbencom Jasonom s šli sme do Dion's. Spojili sme dva stoly a čakali na ostatných. Postupne prichádzali ďalší, väčšinou chalani, ale prišli aj dve baby z volejbalu. Dion's pizza je fakt strašne dobrá, tak ako všetci hovoria. Aj keď som toho veľa nenahovorila, bol to skvelý čas a som rada, že som bola s nimi a videla, ako to funguje medzi mladými tu v Amerike.

Neskôr sme sa ešte s Aaronom previezli za rieku Rio Grande a cítila som, že si pomaly zvykám.

*

Dnes ráno sme vyrazili do Old Town / Staré mesto. Nevedela som sa dočkať, ako znovu uvidím niečo viac z Albuquerque. A bolo to fakt strašne super! Miesto plné obchodov s tradičnými južanskými suvenírmi, miestne špeciality, galérie. Všetko je tu úplne iné a pozastavila som sa nad každým jedným detailom. Veľmi sa mi páči táto kultúra :).

a takto nejak vyzeralo Old Town/Staré mesto...




chili nikde nechýba

typické indiánske obchody s handmade výrobkami, všetci veľmi ochotne vysvetlia čo odkiaľ pochádza a ako sa to vyrába

staré vintage vecičky, takmer každá z nich sa objavila v niektorej maľbe pani, ktorá vlastní túto galériu



pouliční predavači





*



6/25/2013

cesta

Myslím, že mi do poslednej chvíle absolútne nedochádzalo, čo sa deje. Ešte ani keď som sa lúčila s našimi a nechala ich za sebou. Až keď prvýkrát pípla moja letenka a ja som sa ocitla medzi miliónmi nápisov, obchodov, dvier, pochopila som, že odteraz som na všetko sama, bez nároku na objatie či stisnutie ruky. Roztrasená som prešla pasovou kontrolou, skoro som sa vybrala smerom späť (nevedome alebo možno aj podvedome:D), vyložila som batožinu, teta bola veľmi milá a ja som bola pokojnejšia. Ten pocit netrval veľmi dlho, keď som prechádzala cez security tak som začala pípať, druhá teta ma hneď začala ohmatávať - mobil vo vrecku, no jasné :D. Trochu som si vydýchla, že len to, no potom som pípala druhýkrát, to som si musela už vyzuť aj topánky, ale nenašli nič, tak ma pustili ďalej. Konečne som sa ocitla v GATE D22, ktorá bola plná turecky vyzerajúcich ľudí, tak som si pre istotu skontrolovala u veľmi britsky vyzerajúceho pána, či som správne :D. Začala som sa veľmi tešiť na svoj prvý let v živote. 

Moje sedadlo bolo pri okne. Vedľa mňa sedela milá ázijská rodinka, ocko upokojoval malé detičky, mne sa  chcelo plakať od radosti. Vzlietli sme (odteraz jeden z mojich obľúbených pocitov na svete), míňali upršané viedenské oblaky a všetko sa mi zdalo neobyčajne nádherné. Mozaika zeleno-žltých políčok, sínusoidová rieka.

Potom som sa dozvedela, že medzi nebom a zemou je ešte jeden celý svet. Oblaky vytvárali mestá, stromy, kopce, cesty. Bože, ty si nádherný. Už viem, prečo si mi nestvoril krídla. Aby som žasla nad touto nádherou, práve dnes. 

*

Po príchode do Londýna v sobotu večer ma už v arrivals čakal Dalibor. Bolo úplne super vidieť známu tvár uprostred toho všetkého neznámeho. Chvíľu sme posedeli a potom som sa vybrala hľadať taxík do hotela. Natrafila som na veľmi hyperaktívneho Brita, veľa vtipkoval, tak som sa zase trochu uvoľnila. Vyložil ma pred veľkým hotelom, uprostred noci, unavenú a zmätenú, stále mi nedochádzalo, čo sa vlastne deje. V hoteli bolo našťastie všetko v poriadku a milá recepčná ma zaviedla cez 546861 chodieb do mojej izby na najvyššom poschodí. Mierne som panikárila kvôli ránu, ale nechala som sa na recepcii zobudiť, tak som dúfala, že všetko stihnem a nájdem.

hotel holiday inn v londýne




*

Zobudila som sa a chvíľu som nevedela, kde sa nachádzam. Strašne sa mi nechcelo vstávať, ale potom mi našťastie doplo, že som v celkom serióznej situácii a nemôžem už dlhšie vyspávať. Až teraz som videla, že mám z okna výhľad rovno na letisko, takže som celkom blízko.

ráno v londýne

výhľad z okna na heathrow


Vzala som si taxík a dala sa zaviezť späť na tretí terminál. Po absolvovaní všetkých kontrol som zistila, že mám do odletu ešte 2 hodiny. Uvedomila som si, že som celkom hladná, tak som začala hľadať nejaké potraviny - všade naokolo samý Gucci, Versace, obchody s drahým alkoholom a cigarami. Nakoniec som natrafila na obchod so všetkým možným a kúpila som si sendvič, ktorý bol tak hnusný, ako hnusne vyzerajú všetky britské jedlá v učebnici angličtiny :D (a to fakt nie som vyberavá). No a vtedy to prišlo, môj let do Dallasu mešká 25 minút.

letisko heathrow, meškanie letu a WHSmith obchod so všetkým možným


*

Znovu som v lietadle, tentoraz však nie na 2, ale rovno na 9 hodín a 45 minút. Napriek tomu, že som bola vystresovaná, či stihnem prestúpiť na posledné lietadlo z Dallasu do Albuquerque, let som si viac-menej užila. Pozrela som si 4 filmy :D počúvala hudbu a snažila sa trochu si zdriemnuť. Najčastejšie som však sledovala mapu, ktorá zaznamenávala náš let. Leteli sme nad Atlantickým oceánom, Islandom, Grónskom, po 3 hodinách som si nevedela predstaviť, že takto to bude ešte ďalších 6 a trištvrte :D. Najkritickejšie to bolo nad Torontom, kedy sa mi zdalo, že sa dve hodiny vôbec nehýbeme. Keď sme sa blížili k Dallasu, znovu som začala trochu stresovať, vedela som, že americké kontroly sú prísne a bála som sa, či ma nezdržia natoľko, že nestihnem ďalší let. Aaron ma už čakal na letisku v Dallase.

londýn z výšky

9 a 3/4 hodiny v lietadle

a to som už nad oceánom

a nad dallasom


*

Keď som vyšla z lietadla, zamrazilo ma. Predo mnou na imigračnej kontrole stálo cca 300 ľudí, čo vyzeralo na dve hodiny čakaniea, pričom môj ďalší odlet bol o hodinu. Snažila som sa dovolať Aaronovi, ale mobil mi  v štátoch nefungoval, zavolala som aspoň domov, už s plačom, nech sa aspoň oni skúsia s ním spojiť. Zatiaľ som sa snažila dostať aspoň trochu viac dopredu v tom nekonečnom rade, jedna pracovníčka letiska mi povedala, že s tým nevie nič urobiť, po asi pol hodine som natrafila na ďalšiu, ktorá ma konečne dostala dopredu, lenže vedela som, že už je aj tak neskoro. Našťastie mi nekontrolovali žiadnu batožinu, tak aspoň tam ma nezdržali a prešla som celkom hladko. Najhorší pocit však nastal, keď som vošla do príchodovej haly a Aaron tam nebol.

*

Nevedela som čo robiť, či ma čaká niekde inde alebo šiel na ten ďalší let alebo ma niekde hľadá... Na telefóne som ho nevedela zohnať, tak som blúdila očami po celej hale a dúfala, že ho predsa len niekde uvidím. Nebol tam. Zašla som na informácie a opýtala som sa, kadiaľ mám ísť, keď letím do Albuquerque. Pani mi hneď vzala kufor a poslala ho do lietadla, avšak to odchádzalo už o 20 minút a ja som ešte neprešla žiadnou kontrolou. Vysvetľovala som jej, že Aaron na ten let určite nešiel, neverila som, že by ma nechal tam. Ona ma však poslala na security a potom som mala ísť vlakom na terminál na druhej strane letiska. Vedela som, že je to určite celé zle a mala som radšej zostať tam, kde som bola a čakať. Už som však stála v rade na security, vyplakaná, od všetkého stresu a behania mi bolo horúco. Keď som si vyzula topánky, začal mi už na páse zvoniť telefón, bola to mamina a povedala mi, že Aaron bookuje ďalší let. Prešla som cez security a ocitla sa na ceste na let, ktorý už odišiel. Znovu som zavolala mamine, s úplným zúfalstvom, že som spravila to najhoršie čo som mohla, keď som zrazu uvidela, ako smerom ku mne kráča Aaron. Och vďaka Bohu!

*

Posledný let do Albuquerque sme už šli spolu, začala som si uvedomovať, že som v Amerike a konečne sa z toho tešiť. Lietadlo klesalo a ako na dlani som videla tú nádhernú prírodu, hory, červenú zem, pýtala som sa, či tu vôbec je nejaká civilizácia. Zachvíľu sme však krúžili nad mestom Albuquerque a tešila som sa ako malé dieťa.

*